Posledná rozlúčka so Zuzanou († 47): Smútok a srdcervúce slová pri rakve
Gelnica sa vo štvrtok (25. 6.) ponorila do ticha a smútku. Rodina, priatelia, kolegovia, žiaci aj obyvatelia mesta sa prišli naposledy rozlúčiť s učiteľkou Zuzanou Vargovou († 47), ktorá zomrela po útoku svojho manžela Tomáša.
Pri rakve ženy, ktorá podľa blízkych žila pre svoje deti a snažila sa začať nový život, zaznievali slová bolesti, ale aj otázky, na ktoré dnes nikto nepozná odpoveď.
Posledné zbohom žene, ktorú poznali celé generácie žiakov
Atmosféra pred kostolom bola od prvých chvíľ mimoriadne emotívna. Ľudia prichádzali s kvetmi, sviecami a slzami v očiach. Mnohí sa poznali len z videnia, no v ten deň ich spájala spoločná bolesť. Prišli bývalí žiaci, kolegovia zo škôl, rodičia detí aj obyvatelia Gelnice, ktorí Zuzanu vnímali ako usmievavú učiteľku a obetavú mamu.
Mnohí len mlčky stáli a objímali sa. Iní si utierali slzy, keď sa spomínalo na ženu, ktorá svoj život zasvätila deťom. Zuzana najskôr pôsobila na odbornom učilišti v Prakovciach, neskôr učila na základnej škole v Gelnici. Podľa kolegov patrila medzi ľudí, ktorí vedeli podať pomocnú ruku každému, kto ju potreboval.
Žila pre svoje deti
Práve táto veta zaznievala počas posledných dní najčastejšie. Rodina aj kolegovia ju opisovali ako milujúcu matku, ktorá napriek vlastným problémom vždy myslela predovšetkým na svoje deti.
Jej príbuzná Gabika krátko po tragédii povedala: “Zuzka bola veľmi milá osoba, ktorá žila pre svoje detičky. Oslobodila sa od tyrana a keď konečne začala žiť v byte, ktorý mala po rodičoch, prišla takáto tragédia. Nemuselo k nej dôjsť.”
Aj vedenie školy si na Zuzanu spomína ako na výnimočnú kolegyňu. Riaditeľka školy Bibiána Krajníková ju opísala slovami: “Bola inteligentná žena, veľmi dobrá kolegyňa a tímová hráčka. Milovala všetky deti.”
Práve tieto slová dnes znejú o to bolestnejšie. Za nimi totiž zostali dve deti, ktoré prišli o mamu spôsobom, aký si nikto nedokáže predstaviť.
Chcela ochranu. O pár mesiacov neskôr bola mŕtva
Príbeh Zuzany získal v uplynulých dňoch ďalší mimoriadne znepokojujúci rozmer. Vyšlo najavo, že ešte vo februári požiadala súd o neodkladné opatrenie proti svojmu manželovi Tomášovi.
Žiadala zákaz priblíženia na vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov a zároveň jeho vylúčenie z užívania bytu. V návrhu uvádzala, že po rokoch abstinencie začal opäť piť alkohol a fyzicky ju napadol.
Okresný súd Spišská Nová Ves však návrh zamietol. Dôvodom bolo, že muž sa v tom čase nachádzal vo väzbe pre podozrenie z nebezpečného vyhrážania. Podľa súdu neexistovala bezprostredná hrozba, keďže sa nemohol k manželke priblížiť.
Lenže 9. júna bol Tomáš V. odsúdený za nebezpečné vyhrážanie na osem mesiacov s podmienečným odkladom a nariadeným ambulantným protialkoholickým liečením. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť okamžite a muž bol prepustený na slobodu.
O jedenásť dní bola Zuzana mŕtva.
Súd ho poslal do väzby. Otázky však zostávajú
Po tragédii bol Tomáš V. obvinený z obzvlášť závažného zločinu vraždy. Mestský súd Košice rozhodol o jeho vzatí do útekovej aj preventívnej väzby.
Prípad však medzičasom prerástol hranice jedného mesta. O potrebe preveriť fungovanie systému ochrany obetí domáceho násilia hovoril generálny prokurátor Maroš Žilinka aj minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Odborníci z organizácie Fenestra zároveň upozornili, že zákaz priblíženia možno v určitých prípadoch nariadiť aj vtedy, keď je agresor vo väzbe.
Práve preto dnes mnohí hovoria o otázkach, ktoré si po tragédii kladie celé Slovensko. Mohla byť ochrana účinnejšia? Mohol systém reagovať rýchlejšie? A dalo sa tomu zabrániť?
Najťažší osud čaká deti
Kým verejnosť diskutuje o zodpovednosti jednotlivých inštitúcií, najväčšiu cenu za tragédiu zaplatila rodina. Predovšetkým deti, ktoré prišli o mamu.
Na poslednej rozlúčke sa preto nehovorilo len o smrti. Hovorilo sa aj o živote ženy, ktorá chcela začať odznova. Ženy, ktorá sa podľa svojich blízkych snažila vytvoriť bezpečný domov pre svoje deti a veriť, že tie najťažšie chvíle má už za sebou.
Namiesto nového začiatku však prišiel tragický koniec. A po Zuzane zostalo ticho, smútok a veta, ktorú v Gelnici dnes opakuje azda každý: “Žila pre svoje deti.”
